Fajky, tabak a história

Tabak, tak ako aj iné poľnohospodárske plodiny (zemiaky, kukurica, cukrová trstina..) sa do Európy rozšíril až po objavných a expanzných výpravách významných moreplavcov. Ale zvyk fajčenia sa datuje ďaleko do predkolumbovskej éry, keď Aztéci, Mayovia, Karibovia a ďalšie národy Severnej a Južnej Ameriky vykonávali obrad fajčenia v rámci náboženských rituálov. Byl tiež liekom, ktorí indiáni používali k liečeniu všemožných neduhov. Dym slúžil ako potrava pre duchov prebývajúcich v telách šamanov, bol nehmatateľný, nestály a predsa skutočný a intoxikujúci. A práve dym zaujal predstavivosť cestovateľov, pre ktorých fajčenie bolo liekom, ale čoskoro sa stalo vášňou.

V dobových listinách sa uvadza, že 6.11. 1492 sa dvaja členovia Kolumbovej posádky, Luis de Torres a Rodrigo de Jerez, stretli s domorodcami, ktorí fajčili sušené listy, podobné tým, ktore boli darované Kolumbovi o par týždňov skôr. Títo dvaja muži sa stali prvými Európanmi, čo fajčili tabak. Vravi sa, že slovo tabak vzniklo vlastne omylom, listy darované Kolumbovi, pochádzali z rastliny, ktorú o pár storočí neskôr pomenoval botanik Karl Liné po francúzskom diplomatovi Jeanovi Nicotovi ‐ Nicotiana tabacum, ale Španieli si zle vyložili domorodé slovo tabaco, čo v skutočnosti bolo označenie pre rúrku, či fajku, s ktorou indiáni rastlinu fajčili. Pre Európanov bolo fajčenie spočívajúce v inhalovaní dymu listov tabaku za pomoci nejakého nástroja novinkou, ktorá sa postupne rozšírila cez Portugalsko, Španielsko a Anglicko do celej Európy. Tabaku sa pripisovali liečebné účinky a zároveň aj vyvolával stimuláciu, pôžitok, zaháňal hlad, bolesti. Preto sa stával čoraz obľúbenejším a postupne sa zvyšoval jeho spoločenský význam. Tejto neresti sa venovali nielen obyčajní ľudia, ale aj diplomati, či dokonca panovníci.

Svoje botanické meno dostal na počesť Jeana Nicota, ktorý v roku 1559 bol francúzskym veľvyslancom v Lisabone. Keď tabak predstavil na francúzskom kráľovskom dvore, hovoril o ňom ako všelieku – tajomnom účinnom lieku na všetky neduhy. Sám si ním liečil dlhotrvajúce bolesti hlavy. Z tohto dôvodu sa do Francúzska začal dovážať tabak, ale bola to činnosť, ktorá nemala nič spoločné s potešením ale s lekárstvom.

No najväčsí rozvoj fajčenia prichádza asi o 100 rokov, keď Anglicko kolonizuje Severnú Ameriku a zakladá nové osady. Najznámejšiu kolóniu založil sir Walter Raleigh a na počesť kráľovnej jej dal meno Virginia a práve tabak z tejto kolónie sa stal najlepším obchodným artiklom s Anglickom. Raleigh bol vplyvný, obľúbený diplomat a zároveň bol aj veľkým propagátorom fajčenia a zaslúžil sa o jeho rozšírenie až na anglický kráľovský dvor. Fajčenie sa stalo obľúbené a módne, čo prospelo prospelo rozšíreniu tabakovej kultúry do ostatných zemí európskeho kontinentu v 16 a 17‐tom storočí.

Ďalšou krajinou kde sa rozšírilo fajčenie bolo Holandsko, ktoré sa preslávilo najma fajčením tabaku z hlinenych fajok vyrabaných v meste Gouda. V 17‐tom storočí bolo v krajine asi 500 dielní na vyrobu „hlineniek“, ktore boli také populárne, že ich výroba sa rozšírila do Nemecka, Poľska a Ruska, čo môžme nazvať severnou cestou vstupu tabaku do Európy. Južná cesta postupovala cez Portugalsko, Španielsko, Francúzsko do krajín ležiacich pri Stredozemnom mori s prienikom do Orientu (tu sa fajčilo z hlinenky, alebo z vodných fajok) a Ázie (Čína, Mongolsko), kde sa na fajčenie používala fajka s menšou hlavičkou, z ktorej sa dalo fajčiť aj ópium, ktoré bolo v Číne veľmi obľúbené.

K nám, do strednej Európy, sa dostáva tabak až na sklonku 16. storočia, teda v čase vlády Rudolfa II., ktorý bol veľkým prívržencom alchýmie a počas 30 ročnej vojny. Ďalej sa k nám

dostáva z juhu po napadnutí Uhorska Turkami. Prvými remeselníkmi boli hrnčiari, z ich dielní už koncom 17. storočia začali vychádzať hlinené fajočky. Zhotovovali ich štiavnickí, kremnickí, levickí, zvolenskí, bardejovskí aj modranskí hrnčiari. K najprosperujúcejším patrili dielne v Banskej Štiavnici. Najvýznamnejším výrobcom bol Karol Zachar. Jeho fajky "štiavničky", si získali obľubu nielen v celej Európe, ale aj v Ázii či Amerike. Hlinené fajky boli pomerne lacné ale i mimoriadne krehké, preto sa začali hľadať iné materiály. Fajky sa výrábali okrem hliny aj z ďalších dostupných materiálov, akým bola keramika, či drevo. No zistilo sa, že tieto jednodielne hlinené či keramické fajky, nie sú veľmi praktické a lepšie sú fajky dvojdielne – na jeden náustok sa dá použiť viac hlavičiek. Časom sa objavili aj fajky trojdielne.

Fajky z dreva sa začali vyrabať niekedy v 17tom storočí z tvrdého dreva, ale to sa často prepaľovalo a tak remeselnici dávali do hlavičiek fajok plechové vložky, ktoré však zhoršovali chuť tabaku. Najviac fajok s drevenými hlavičkami pochádza z mesta Ulm.

V 18tom storočí sa v Európe objavil materiál, ktorý bol na výrobu fajok ideálny. Najváčšie a najkvalitnejšie ložiská boli v Turecku a kedže ľudia verili, že je to skamenelá pena z morských vĺn, volali ho morská pena. Z toho pochádza aj súčasný názov meerschaum. Tento materiál sa dal pri určitej vlhkosti ideálne opracovať, mal neutrálnu chuť a remeselníci z neho vyrábali nadherné fajkové hlavičky, ktoré boli doslova umelecké diela a boli obľúbené najmä medzi šľachtou. V našich končinách sa vyrábali v Debrecíne, Viedni, Nemecku, ale tiež v Anglicku a vo Francúzsku. Sú stále obľúbené a vyrábajú sa dodnes. V čase ked boli módne fajky z morskej peny, konkurenciou sa im stávajú porcelánové fajkyv rôznych veľkostiach a kvalite. Vyrábali sa a dodnes sa v popredných manufaktúrach na tieto fajky či už vo Francúzsku, Nemecku, alebo Dánsku, kde vznikali ručne maľované klenoty medzi porcelánovými hlavičkami. Na trhu stále môžme objaviť aj nemecké plukovné fajky (Reservistenpfeife), ktoré sa vyrábali v období medzi francúzsko‐pruskou a prvou svetovou vojnou. Vzhľadom na to, že porcelán nieje porézny, fajky z neho sa nikdy nestali veľmi oblúbené. Fajkový novovek však nastal až v polovici 19teho storočia po objavení dreva, ktoré bolo dokonalým materiálom na výrobu fajok a časom nahradilo všetok iný drevený materiál – koreň vresovca. Takmer v každej krajine kde sa vyrábajú fajky je hlavným materiálom na výrobu hlavičiek fajok práve koreň z vresovca stromového (ericea arborea), nazývaný bruyer.

V 20tom storočí sa objavili rôzne pokusy o výrobu fajok z alternatívnych drevín – ružové drevo, eben, čerešňa, olivové drevo...no tieto pokusy sa veľmi medzi fajčiarmi fajok neujali.

S výrobou fajok, hlinených či drevených sa fajčenie stalo dostupné aj pre obyčajný ľud a nebolo už len výsadou bohatých. Rozšírilo sa aj šnupanie tabaku. Nový zvyk vyvolal aj vlnu odporu, už v tejto dobe sa začali objavovať prvé skeptické hlasy. Začiatkom 15. storočia vydal anglický kráľ Jakub I. Protest proti tabaku. V roku 1605 usporiadal Jakub I. v Oxfordu prvú verejnú diskusiu o užívaní tabaku. V Kodani vyšla v roku 1665 od Simona Paulli Rozprava o tabaku, čaji a káve. Stále častejšie sa začali objavovať zákazy fajčenia. Fajčiari boli napríklad exkomunikovaní z cirkvi. Fajčenie odsudzovalo aj Švajčiarsko, Perzia, či Turecko. V Rusku to bolo ešte horšie, tam fajčiarov trestali kastráciou alebo odrezaním nosa. Tento trest však zrušil Peter Veľký, pretože sám fajčil. Veľké nadšenie z novej rastliny bolo vystriedané rozpakmi a obavami, čo viedlo v niektorých krajinách až k trestu smrti za fajčenie. Tabak bol však obľúbený medzi osobnosťami ako Katarína Veľká, Bacon, Napoleon, Voltaire, Bismarck a mnoho ďalších..

Tabak sa stal veľmi dobrým obchodným artiklom nielen pro obchodníkov, ale aj pre vládu. Prvý tabakový monopol bol uzákonený francúzskými kráľmi. Bol zrušený počas francúzskej revolúcie a znovu obnovený Napoleonom I. Štátny tabákový monopol bol okrem Francúzska aj v Taliansku, Japonsku, Rakúsko‐Uhorsku. U nás prevzala štátny monopol Čs. Tabáková režie,a po druhej svetovej vojne Československý tabákový priemysel.

Počas 19. storočia ľudia fajčili väčšinou fajky, cigary, alebo tabak šnupali. Prelom nastal v roku 1891 ked vynálezca James Buck Duke postavil stroj na výrobu cigariet, ktorý bol schopný za deň vyrobiť asi 120 000 cigariet. Týmto vynálezom sa začalo storočie cigariet, ich vzostup, ale koncom storočia až po súčasnosť, aj ich pomalá, no systematická prohibícia. Fajčenie sa kôli zdravotnej škodlivosti a závislosti stáva celosvetovým problémom. Nastáva temný vek pre tabak, ale to je už iný príbeh.....